Lev

Lev vstupuje ako zlatý salón postavený pre veľkolepý okamih. Socha leva je divadelný znak žiary, nie záruka postavenia alebo výsledku.

Jantárové svetlo sa láme na zamate a korunách, takže sebavedomie sa mení na atmosféru, ktorú možno navštíviť, zozbierať a opustiť.

Profil rámuje prejav ako hru: možnosť podržať svetlo reflektora vo fikcii a potom sa vrátiť späť s jasnými hranicami.